Katolícka cirkev je starobylá inštitúcia, ktorá má celosvetový charakter, svoje rituály, ornamenty, symboly. Vytrvalo obhajuje svoje základné desatoro a aj preto predstavuje pre milióny ľudí zrozumiteľnú istotu a bránu do bezpečia. Ponúka odpustenie hriechov a neskúma, či dodržiavate nielen zvyky, ale aj obsah jej učenia. Na jej čele sa striedali rôzni muži, hriešni i svätí, bojazliví i odvážni, leniví i pracovití. Niekedy boli dokonca traja.

Jeden z nich si vybral práve stred Európy pre svoju pastoračnú návštevu. Prečo práve Slovensko? – pýtali sa ma mnohí, najmä z Poľska. V čom ste takí výnimoční, že v Budapešti len na konferencii a u vás aj v Prešove?  Neviem, ale svoje zohrala isto aj naša sympatická prezidentka, ktorá ho pozvala, imidž katolíckej krajiny, ktorá je kultúrne protestantská, folklórna zbožnosť väčšiny obyvateľstva, konečne slobodní grékokatolíci, s ktorými si tu nažívame v zhode a veľká zanedbaná časť rómskej komunity. A osud pána arcibiskupa Bezáka, na to nezabúdajme.

Pápež František pricestoval na Slovensko, pobudol štyri dni a na niektorých z nás zanechal jeho spôsob vyjadrovania, jeho metafory, jeho chápanie Evanjelia a spôsob správania sa veľký dojem. Na mňa určite. Ale čo zostalo v hlavách a vo svedomí našich modloslužobníkov, to je otázka. Jeho slová o slobode, o viere, ktorá nie je cukrom, o nebezpečenstve a zbytočnosti planého moralizovania, o povinnosti postarať sa o tých, čo sú pozadu a pomôcť im a ako zdôraznil: „ Netreba sa báť, raz sa odvážia pridať aj ostatní“, isto zarezonovali, ale čo z toho zostane v našom správaní sa a voľbách menšieho či väčšieho zla, to uvidíme. Popredný karikaturista na druhý deň po jeho odchode nakreslil  biskupov, ako si konečne vydýchli, pot si z čela utreli, od radosti si zadupali, že konečne zmizol z ich úzkych obzorov a všetko bude zase tak, ako predtým.. Možno práve on má pravdu.

Najlepší prejav mal František podľa mňa v prezidentskej záhrade druhý deň svojej návštevy. A som presvedčená, že väčšina z tých 500 ľudí, ho aj rozumela. Veď na to tam boli pozvaní a vybraní. Prečítajte si aspoň týchto desať minút jeho vystúpenia. Stojí to za to.

Svet si všímal najmä prekvapivú návštevu pápeža v rómskom sídlisku Luník IX, mnoho aj mojich známych ohŕňalo nosom, oni by tam predsa nikdy nevkročili. Sme skrátka známi našim ľahostajným vzťahom voči Rómom, ktorých sme vytlačili do get, aby sme sa mohli nad nimi pohoršovať. František sa snažil osloviť ich a oni si napísali na múr s gramatikou sebe vlastnou – PAPEŽ, VYTAJ s ypsilonom.

Na mňa urobila najhlbší dojem návšteva pontifa pri Pamätníku obetiam holokaustu v Bratislave. Pamätník stojí na mieste bývalej neologickej synagógy, ktorú zrútili pri stavbe mosta cez Dunaj za komunistov. Pápež sa vyjadril jasne a presne: „...bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac ako 100tisíc slovenských židov. ...Tu, pred dejinami židovského národa, poznačenými touto tragickou a neopísateľnou konfrontáciou, sa hanbíme to priznať: koľkokrát bolo použité nevysloviteľné meno Najvyššieho na neopísateľné činy neľudskosti! Koľko utláčateľov vyhlásilo: BOH JE S NAMI, ale pritom ONI NEBOLI S BOHOM.“

Je ťažké odhadnúť, ako sa to prejaví v biskupskej konferencii. Na jej aktivitách v posledných rokoch je vidiet, že sa nedokáže odstihnuť od čias, kedy sa katolícka cirkev dostala bezprostredne k presadzovaniu nacistického a fašistického režimu. Neprekáža jej ani napríklad usporadanie konferencií, ako bola posledná v Nitre – O monsignorovi ThDr Jozefovi Tisovi, kňazovi a prezidentovi. Zišli sa na nej všetci obdivovatelia nacistickej ideológie a venovali sa pozitívam Tisovej osobnosti, obchádzajúc jeho neľudský, nekresťanský nacionalistický režim. Dnes má Tiso sochu v Čakajovciach, ulicu o Varíne, samozrejme v Bánovciach nad Bebravou, v Rajci pamätnú tabuľu. Skrátka, stále ako spoločnosť blúdime našimi dejinami a nie a nie nájsť európske východisko pre väčšinu občanov a občaniek. A zatiaľ si nacizmus a fašizmus hľadajú cestičky k Slovákom a tvária sa nevinne, čo je tá najnebezpečnejšia tvár v týchto časoch a už Umberto ECO nás pre tou predstieranou láskou a obetou dôrazne varoval. Vypočujeme aspoň jeho?

A nakoniec sme aj tak všetci hľadali na fotografiách a televíznom prenose zo Šaštína vzpriamenú, vysokú postavu nášho arcibiskupa Bezáka, ktorého potupne jeho kolegovia s pomocou Benedikta a jeho pomocníkov zbavili úradu  v slovenskom Ríme - v Trnave. Pri omši v posledný deň návštevy čnel nad svojimi obtlstými kolegami v sutanách. Uvidíme, či sa biskupi, ktorí si máčali ruky a svedomie pri udávaní a s falošnými dôkazmi proti nemu v snahe zabrániť očisteniu a modernizovaniu slovenského stuchnutého katolicizmu, niečo od pápeža naučili. Pokiaľ sa totiž neuzavrie táto hnusná kauza, bude smrdieť ešte dlho a otravovať vzduch nielen v kostoloch. Jeho nástupcom v Trnave je totiž biskup, ktorý prehlásil, že kto z nás bude voliť za prezidentku pani Čaputovú, spácha smrteľný hriech.

Nemôžem sa zbaviť dojmu, že slovenskí hierarchovia katolickej cirkvi už dávno neveria v peklo.  

Magda Vášáryová pro Radio Proglas

září 2021, audioverze